Cofil

Bol to práve štvrtok 31.5. presne na moje 20-te narodeniny keď som dostal ten nápad že by mohlo byť fajn isť cez víkend ich osláviť s partiou do neďalekej dediny. Nápad to bol fajn tak prečo nie. Dohodli sme sa že pôjdeme sobotu a vrátime sa až nedeľu ranným vlakom.

A tak sme večer sobotu nastúpili do vlaku a vydali na majú oslavu. Keď sme sa všetci stretli išli sme pri rieku kde bolo ohnisko že si založíme oheň a bude fajn. Večer prebiehal celkom fajn až na pár detailov ale tie sa dali očakávať. Zaujímavé to začalo byť až ráno. Bol už pomaly čas isť na vlak tak sme si všetci všetko pobalili a išli sme na stanicu. Vlak prišiel presne načas a tak sme do neho všetci nastúpili. Keď sme si sadli skontroloval som si vrecká či mám všetko. Kľúče, mobil, peňaženka, všetko som mal. Jediné čo som si neuvedomil že mám oblečenú zlú bundu, ktorá má malé vrecká. Problém bol že keď som si sadol tak s nich skoro vždy všetko vypadlo. A pravdaže kde inde by som nosil kľúče, ako tam. Neviem prečo, možno preto že vlak na každej stanici stál asi len minútu a hneď išiel ďalej alebo kvôli tomu že myseľ ešte nebola prebratá úplne, vrecká som si pri vystupovaní už neskontroloval. Až dobrých sto metrov od stanice ma napadlo si veci skontrolovať a čo som nenašiel. Pravdaže kľúče.

Návrat na stanicu nepomohol. Výpravca mi odporučil aby som prišiel poobede keď tam bude pokladníčka tá podobné veci rieši. Keď som sa tam v ten deň zastavil už tam zasa neboli. Prišiel som zas v dobe keď tam pokladníčka nie je. Nevadí, aspoň som sa prešiel. Keďže som to nechcel nechať až na pondelok lebo som mal pocit že každou sekundou sú moje kľúče ďalej a ďalej, rozhodol som sa napísať im mail. Odpoveď prišla celkom povzbudzujúca. Napísali mi čísla kde mám zavolať pre viac informácií. Vzhľadom že už bolo veľa hodín volal som až pondelok po robote. Čísla ktoré mi dali mi moc nepomohli a tak som poobede ešte skúsil zavolať na všeobecné číslo 18 188. Tam mi pani dala čísla priamo na dopravnú čatu ktorá v tom vlaku, ktorým som cestoval práve slúžila. Keď sa mi podarilo na to číslo dovolať zdvihla to jedna veľmi milá pani, ktorej meno si bohužiaľ nepamätám. Keď som jej vysvetlil situáciu skontrolovala veci ktoré čaty nájdu vo vlaku ale moje kľúče tam neboli. Po dlhšom rozhovore si vypýtala moje číslo s tým že skúsi zavolať na iné oddelenia a do umývačky a skúsi moje kľúče pohľadať. Ani nie o 5 minút mi zvonil telefón a tam sa mi dostala tá najlepšia odpoveď akú som mohol dostať. Kľúče sa našli. Bol som šťastím bez seba. Dohodli sme sa že mi ich pošle vlakom ktorý išiel mojim smerom práve po jej čate. Bol som strašne rád.

Vybral som sa teda na stanicu čakať vlak, dúfal som že to bude linka ktorou veľa ľudí necestuje ale opak bol pravdou. Ako sa blížil čas príchodu vlaku srdce bilo čím-ďalej tým viac. Keď sa vlak objavil na zákrute srdce mi poskočilo. Ale poskočil aj mobil pretože začal zvoniť. Zdvihol som a čakal kým vlak zastane a niekto vystúpi s mojimi kľúčmi. Telefón ma zabával až tak že som si nevšimol že nastúp skončil a vlak sa chystá pohnúť. Kým som si uvedomil čo sa deje vlak sa pohol a začal naberať rýchlosť. Vybral som sa smerom k poslednému vagónu lebo tam som zazrel niekoho kto vyzeral ako z dopravnej čaty. Bolo tak. Keď zbadal aj on mňa na diaľku sme si overili že ja chcem kľúče a on ich má. Vlak zatiaľ zrýchľoval a moje kľúče skoro odišli s ním. Našťastie člen čaty vystrčil ruku aj s kľúčmi a vo chvíli keď sme sa stretli mi ich hodil. Nechytil som ich lebo vlak už išiel pomerne rýchlo, bol to rýchlik. Pristáli na kopu skál ale nič sa im nestalo.

Šťastný som odchádzal zo stanice a ešte som stihol zakývať členovi čaty na pozdrav kým sa vlak nestratil celý za zákrutou. Je dobré vedieť že správny ľudia stále existujú a že im na vrátení vecí pôvodným majiteľom naozaj záleží.

Týmto by som sa chcel poďakovať všetkým ktorý boli ochotný mi pomôcť a vrátiť mi moje kľúče. Obzvlášť najviac ďakujem ten milej pani ktorá moje kľúče našla a úspešne mi ich poslala. Pravdaže veľké ĎAKUJEM patrí aj celej dopravnej spoločnosti železníc Slovenskej republiky za to že odvádzajú svoju prácu skvele a za to im môžeme byť všetci veľmi vďačný.

Získal som cenné poučenie a pri cestovaní budem opatrnejší. To isté prajem aj Vám a v prípade že sa Vám stane niečo podobné verte že aj Váš príbeh bude mať šťastný koniec.