Život, to je jedna veľká záhada. Človek na ceste svojim životom natrafí na množstvo križovatiek, prekážok, zábran a predsa sa dokáže postaviť na nohy a isť zo vztýčenou hlavou ďalej. Už je len na jednotlivých ľuďoch ako si s tými prekážkami či križovatkami dokážu poradiť. Mnohý z nás sa dokážu problémom postaviť a čeliť im v plnej sile. Niektorým sa to darí lepšie, iným zasa naopak. Ale nastanú aj chvíle, kedy aj ten najsilnejší človek natrafí na križovatku s ktorou si nevie rady. Sú to tie križovatky života, ktorých v živote síce nie je veľa ale človek pri nich začne uvažovať. Cesta smeruje len dvomi smermi a nech si vyberieme ktorýkoľvek smer náš život sa nenávratne zmení! Križovatky ako mám isť na školu alebo do zamestnania, mám si ju zobrať, je čas na deti? Tieto križovatky človekom otrasú s plnou silou. A rozhodnúť sa je v tej chvíli zdanlivo nemožné.
Pocity, čo v týchto momentoch začnú vyvierať na povrch sa prejavia s takou obrovskou intenzitou že človek sa s toho môže veľmi ľahko zblázniť. Určite sa každý z Vás minimálne v jednej takejto situácií ocitol. Jediný problém, ktorý v tej chvíli je potrebné vyriešiť je či sa vyberieme vpravo alebo vľavo. Akonáhle si jednu cestu vyberieme nie je s nej cesty späť. A to je vec, ktorej sa všetci stojací na jednej z týchto veľkých križovatiek života, tak veľmi boja že urobiť ten jediný krok akýmkoľvek smerom je nemožné. Vtedy majú pocit akoby im niekto priklincoval nohy k zemi a bráni im vykročiť. A majú pravdu. Ten kto zatĺkol tie klince do ich nôh nie je ani jeho sused ani jeho rodina je ním on sám. To čo nám bráni rozhodnúť sa je obyčajný strach z nevedomosti. Bojíme sa, čo bude ak sa vyberieme vpravo. A čo ak ak pôjdem vľavo. Otázky ktoré začnú hmýriť hlavou sú čim ďalej tým dotieravejšie a odpovedí je tak príšerne málo. Odpovede sa začnú objavovať keď si uvedomíme čo vlastne chceme. Po čom náš život vlastne túži. Ako by sme chceli žiť.
Aj môj život sa ocitol na práve takejto križovatke. Stojím pred obrovským rozhodnutím či pôjdem na vysokú školu a budem päť rokou študovať alebo sa postavím životu čelom a začnem si hľadať robotu ktorá by mi priniesla nejakú tú korunku na živobytie. Môžno sa niekomu bude zdať moja križovatka ako malý zádrhel na dlhej ceste životom ale s môjho pohľadu je to jedno z najväčších rozhodnutí ktoré musím učiniť. Rozhodol som sa podeliť s Vami o ťarchu ktorá ma v posledných mesiacoch strašne ubíja. Ešte nikdy som nestál pred rozhodnutím ktoré mi zmení život od základov. A teraz, keď si musím vybrať medzi dvomi možnosťami strácam pôdu pod nohami a ak sa nerozhodnem prepadnem do priepasti ktorá mi už tak nepríjemne dýcha na chrbát. Nech si už zvolím čokoľvek nikdy nezabudnem ako som sa cítil a koľko úsilia ma to stálo resp. bude stáť. Jediné čo už teraz naisto viem je že rozhodnutie ktoré nakoniec vyhrá bude určite to správne. Verím tomu!
Dnes som mal s dcérou aj synom rozhovor,... ...
Cofil Pekne napísané. Uvážlivo, ...
moja cesta nevedie do priepasti tá ...
to je síce pravda ale v dnešnej dobe ...
ahoj Cofil,nikdy nebolo tak zle,aby ...
Celá debata | RSS tejto debaty